| Čo | |||||
|
Bolo neskoré popoludnie, keď sa Ann vybrala na prechádzku. Spomínala na to, ako bola kedysi šťastná, hoci aj dnes je. No teraz bolo všetko ináč. Otec ju opustil keď mala tri roky a matka jej zomrela len pred nedávnom. Ešteže má dedka a baku, ktorí sa o ňu postarajú. Pri nich sa cítila šťastná, ale niečo jej chýbalo.Matku mala veľmi rada, ale chýbal jej otec. Nebol na pohrebe matky a to bolo dosť čudné. Vždy chodieval za ňou a jej matku mal rád, ale mal vlastnú rodinu, niekde v Španielsku. To, že na pohrebe otec nebol, by si nevšimla, keby babka neposmutnel, lebo mala otca rada. Hoci to nebol jej syn, ale pre ňu akoby bol. Ann sa pomaličky prešla a vydýchla si keď opäť uvidela dom starých rodičov. Babka si vymýšľala všelijaké historky o tom, ako mala dve sestry Lotariu a Elzebeth, ktoré vraj žijú v Mostarii. Vraj to je svet, ktorý je na Zemi. Dedko si zase vymyslel historku, ktorá bola trochu podobná babkinej. Vraj má brata Wignana v Mezzarthys, ktorá je od nás oddelená v čase. Vraj je tam jeden priechod, ktorým sa dostal do Mostarie a stretol tam babku. Neskôr sa vraj vrátili do Mezzarthys a priechodom na juhu sa dostali do Krajiny Drakov. Dedko vravieval, že Krajina Drakov je svet, v ktorom teraz žijeme. Niekedy naznačili, že majú vyše sedemsto rokov. Ann tým historkám neverila, ale zaujali ju. Pre niektoré deti by boli do popuku, ale pre ňu nie. Všetko vnímala inak. Odkedy býva u starých rodičov, život sa jej zmenil k lepšiemu. Nevedela čím to je, ale bolo to nádherné.
Od matkinej smrti prešiel asi mesiac a Ann ešte stále bývala so starými rodičmi. Stalo sa to pri raňajkách. Babka vbehla do kuchyne a zavolala k sebe dedka. Ann na nich zarazene pozrela. Babku ešte nevidela takú vyľakanú. Videla, že sa niečo deje, ale nevie čo. Babka o chvíľku zavolala aj ju. Keď Ann prišla k nim babka spustila:
,, Ann, moja milá, musíš odtiaľto odísť. Keď sa naraňajkuješ všetko ti vysvetlíme."
Ann prekvapene pozrela raz na babku raz na dedka. Čo sa tu deje? pomyslela si.
Raňajky boli už na stole a babka spustila:
,,Jedz a ja ti všetko vysvetlím." povedala rozrušene a pokračovala. ,,Hneď zajtra musíš odísť, pretože ťa prenasleduje zlá bytosť, ktorá mňa a tvojho dedka pozná a vie, že sme čarodejníci." keď to babka dopovedala Ann zaskočilo. No babka pokračovala:,, Tá bytosť je Athara a pozná nás. Keď sme jej unikli pátrala po nás stovky rokov. Ja a dedko máme vyše sedemsto rokov. Moje sestry sú o sto rokov staršie a dedkov brat je od dedka starší o dvesto rokov. Neviem prečo, ale myslím si, že to ona zabila tvoju matku. Svoju moc získala Mostarii. Nakoniec otvorila pre seba priechod do Mezzarthys, kde sa spojila s vodcom kultu Čiernej masky." babka si vzdychla a sadla si. teraz rozprával dedko:
,, Ešte zajtra ráno ťa odvedieme k priechodu do Mostarie, kde pár rokov budeš bývať s babkinými sestrami. Neskôr, keď budeš staršia a rozumnejšia opýtaš sa sestier na priechod do Mezzarthys. Odídeš do Mezzarthys a na juhu nájdeš môjho brata, ktorý ťa neskôr odvedie do Ezherského kolégia, kde budeš študovať aby si ola dobrou a vyučenou čarodejnicou." Ann vypleštila na dedka oči. Ona a čarodejnica? Radšej sa opýtala: ,,Takže vy ste naozaj čarodejníci a aj ja som čarodejnica?" Starí rodičia prikývli. No super, nieže by sa jej to nepáčilo, ale prečo musí odísť bez starích rodičov. ,,A vy so mnou nepôjdete?" opýtala sa so smútkom v hlase.
,,Nie Ann. My tu musíme zostať. A ešte niečo. V Mostarii ti dajú moje sestry nové meno."
Ann posmutnela. Stratila rodičov a teraz má prísť aj o starých rodičov? To nedopustí. Hodiny odbili dvanásť. Babka šla pripraviť obed a vysvetľovala Ann.
,,Zajtra ťa odvedieme k priechodu, o ktorom vie iba naša rodina. Keď prídeš do Mostarie blízko pri priechode nájdeš väčší dom. Tam bývajú moje sestry. Budú vedieť kto si. Ich dom vpúšťa iba príbuzných. Ty si príbuzná a vpustí ťa. Len čo vstúpiš do domu moje sestry ťa budú čakať v dome." keď to Ann vysvetlila dala na stôl obed. ,,Len čo sa naješ pôjdeš si ľahnúť, lebo ráno ťa musíme zobudiť veľmi skoro. V Mostarii bude o pár hodín neskôr, takže keď si sa najedla choď si ľahnúť."
Ann poslúchla a odbehla do kúpeľne, kde sa vyumývala a obliekla. Z kúpeľne vošla do svojej izby a poriadne sa rozhliadla. Teraz bude naposledy vo svojej izbe. Mala strach, ale bola aj šťastná. Konečne spozná babkine sestry.
Slnko ešte nevyšlo a babka budila Ann. ,,Vstávaj, musíš sa rýchlo obliecť a odvedieme ťa k priechodu."
Ann utekala do kúpeľne a obliekla si veci, ktoré jej pripravila babka. Keď sa obliekla utekala k dverám a obula sa. Zišla dole a dedko s babkou ju už čakali pri dverách. ,,Poponáhľaj sa. Nemáme veľa času." Súril ju dedko.
Zišla dole a utekala za nimi. Šli cez les. Odrazu sa pred nimi zjavila jaskyňa a babka ju súrila: ,,Vojdeš do jaskyne. Tam uvidíš svetlo. Nemusíš sa báť. Len do neho vojdeš. Dostaneš sa do Mostarie.Všetko ostatné už vieš." Keď to babka povedala Ann sa rozplakala.
,,Neplač. Uvidíš, bude ti tam dobre." Upokojoval ju dedko. Ann vykročila k jaskyni. Ešte raz sa obzrela a pozrela na starých rodičov. Bolo jej ľúto opustiť ich, ale nemala na výber. Šla hlbšie a hlbšie do jaskyne. Po pár minútach pochodu uvidela pred sebou jasné svetlo. Vošla doň, ako jej kázala babka. Zacítila ako ju tlačí niečo stále vpred. Ann to zaskočilo, ale nerobila si z toho nič. Svetlo pomaly ustupovalo a ju to vyvrhlo. Padla na zem. Keď sa ako tak pozbierala, poobzerala sa. ,,Je to rozľahlejšie ako hovorila babka." povedala si sama pre seba. Nečakal, kým sa niekto neobjaví, ale bežala smerom, kde má byť dm babkiných sestier. Keď dobehla k domu, zistila, že dom je väčší ako si predstavovala.
Bez problémov vošla do domu. Keď vošla dnu, niečo ju zaskočilo. Tento dom je znútra skoro taký istý ako dom starých rodičov! Babka nič také nespomínala. Ann si z toho ťažkú hlavu nerobila. Vošla do najbližšej izby a počula radostný výkrik. Videla mladú ženu, ktorá sedela a čítala. Ďalší výkrik počula z kuchyne. Aspoň si to myslela, že z kuchyne.Odrazu tam bola aj ďalšia mladá žena. ,,Ehm, vy ste Lotaria a Elzebeth?" Ženy prikývli. žena s hnedými vlasmi a zelenými očami jej povedala: ,,Ja som Elzebeth. Táto černovláska je moja sestra Lotaria." Len čo to povedala Obe setry ju poriadne vystískali a povedali jej, že ju už očakávali. Schyľovalo sa k večeru. Tety jej dali poriadne najesť a poslali ju vyspať sa. ,,Zajtra ti povieme o tom čo budeš robiť. Choď a prezleč sa do nočnej košele a my si tiež pôjdeme ľahnúť." Ann už bola poriadne unavená a tak poslúchla. Zaviedli ju do izby, kde mala aj malú kúpeľňu a všetko, čo potrebovala. ,,Toto je izba Karly, tvojej babky. Predtým ako odišla, patrila jej." povedala jej Lotaria. S úsmevom na tvári si Ann ľahla do postele. Elzebeth a Lotaria jej popriali dobrú noc. Keď odišli z izby Ann nie a nie zaspať. Premetovala sa, ale nie a nie. Odrazu si uvedomila, kde je. Mala slzy na krajíčku. Odrazu si uvedomila, že plače. Nevydržala to a úplne sa rozplakala. Čosi tu počne? Má tu iba tety!
Od matkinej smrti prešiel asi mesiac a Ann ešte stále bývala so starými rodičmi. Stalo sa to pri raňajkách. Babka vbehla do kuchyne a zavolala k sebe dedka. Ann na nich zarazene pozrela. Babku ešte nevidela takú vyľakanú. Videla, že sa niečo deje, ale nevie čo. Babka o chvíľku zavolala aj ju. Keď Ann prišla k nim babka spustila:
,, Ann, moja milá, musíš odtiaľto odísť. Keď sa naraňajkuješ všetko ti vysvetlíme."
Ann prekvapene pozrela raz na babku raz na dedka. Čo sa tu deje? pomyslela si.
Raňajky boli už na stole a babka spustila:
,,Jedz a ja ti všetko vysvetlím." povedala rozrušene a pokračovala. ,,Hneď zajtra musíš odísť, pretože ťa prenasleduje zlá bytosť, ktorá mňa a tvojho dedka pozná a vie, že sme čarodejníci." keď to babka dopovedala Ann zaskočilo. No babka pokračovala:,, Tá bytosť je Athara a pozná nás. Keď sme jej unikli pátrala po nás stovky rokov. Ja a dedko máme vyše sedemsto rokov. Moje sestry sú o sto rokov staršie a dedkov brat je od dedka starší o dvesto rokov. Neviem prečo, ale myslím si, že to ona zabila tvoju matku. Svoju moc získala Mostarii. Nakoniec otvorila pre seba priechod do Mezzarthys, kde sa spojila s vodcom kultu Čiernej masky." babka si vzdychla a sadla si. teraz rozprával dedko:
,, Ešte zajtra ráno ťa odvedieme k priechodu do Mostarie, kde pár rokov budeš bývať s babkinými sestrami. Neskôr, keď budeš staršia a rozumnejšia opýtaš sa sestier na priechod do Mezzarthys. Odídeš do Mezzarthys a na juhu nájdeš môjho brata, ktorý ťa neskôr odvedie do Ezherského kolégia, kde budeš študovať aby si ola dobrou a vyučenou čarodejnicou." Ann vypleštila na dedka oči. Ona a čarodejnica? Radšej sa opýtala: ,,Takže vy ste naozaj čarodejníci a aj ja som čarodejnica?" Starí rodičia prikývli. No super, nieže by sa jej to nepáčilo, ale prečo musí odísť bez starích rodičov. ,,A vy so mnou nepôjdete?" opýtala sa so smútkom v hlase.
,,Nie Ann. My tu musíme zostať. A ešte niečo. V Mostarii ti dajú moje sestry nové meno."
Ann posmutnela. Stratila rodičov a teraz má prísť aj o starých rodičov? To nedopustí. Hodiny odbili dvanásť. Babka šla pripraviť obed a vysvetľovala Ann.
,,Zajtra ťa odvedieme k priechodu, o ktorom vie iba naša rodina. Keď prídeš do Mostarie blízko pri priechode nájdeš väčší dom. Tam bývajú moje sestry. Budú vedieť kto si. Ich dom vpúšťa iba príbuzných. Ty si príbuzná a vpustí ťa. Len čo vstúpiš do domu moje sestry ťa budú čakať v dome." keď to Ann vysvetlila dala na stôl obed. ,,Len čo sa naješ pôjdeš si ľahnúť, lebo ráno ťa musíme zobudiť veľmi skoro. V Mostarii bude o pár hodín neskôr, takže keď si sa najedla choď si ľahnúť."
Ann poslúchla a odbehla do kúpeľne, kde sa vyumývala a obliekla. Z kúpeľne vošla do svojej izby a poriadne sa rozhliadla. Teraz bude naposledy vo svojej izbe. Mala strach, ale bola aj šťastná. Konečne spozná babkine sestry.
Slnko ešte nevyšlo a babka budila Ann. ,,Vstávaj, musíš sa rýchlo obliecť a odvedieme ťa k priechodu."
Ann utekala do kúpeľne a obliekla si veci, ktoré jej pripravila babka. Keď sa obliekla utekala k dverám a obula sa. Zišla dole a dedko s babkou ju už čakali pri dverách. ,,Poponáhľaj sa. Nemáme veľa času." Súril ju dedko.
Zišla dole a utekala za nimi. Šli cez les. Odrazu sa pred nimi zjavila jaskyňa a babka ju súrila: ,,Vojdeš do jaskyne. Tam uvidíš svetlo. Nemusíš sa báť. Len do neho vojdeš. Dostaneš sa do Mostarie.Všetko ostatné už vieš." Keď to babka povedala Ann sa rozplakala.
,,Neplač. Uvidíš, bude ti tam dobre." Upokojoval ju dedko. Ann vykročila k jaskyni. Ešte raz sa obzrela a pozrela na starých rodičov. Bolo jej ľúto opustiť ich, ale nemala na výber. Šla hlbšie a hlbšie do jaskyne. Po pár minútach pochodu uvidela pred sebou jasné svetlo. Vošla doň, ako jej kázala babka. Zacítila ako ju tlačí niečo stále vpred. Ann to zaskočilo, ale nerobila si z toho nič. Svetlo pomaly ustupovalo a ju to vyvrhlo. Padla na zem. Keď sa ako tak pozbierala, poobzerala sa. ,,Je to rozľahlejšie ako hovorila babka." povedala si sama pre seba. Nečakal, kým sa niekto neobjaví, ale bežala smerom, kde má byť dm babkiných sestier. Keď dobehla k domu, zistila, že dom je väčší ako si predstavovala.
Bez problémov vošla do domu. Keď vošla dnu, niečo ju zaskočilo. Tento dom je znútra skoro taký istý ako dom starých rodičov! Babka nič také nespomínala. Ann si z toho ťažkú hlavu nerobila. Vošla do najbližšej izby a počula radostný výkrik. Videla mladú ženu, ktorá sedela a čítala. Ďalší výkrik počula z kuchyne. Aspoň si to myslela, že z kuchyne.Odrazu tam bola aj ďalšia mladá žena. ,,Ehm, vy ste Lotaria a Elzebeth?" Ženy prikývli. žena s hnedými vlasmi a zelenými očami jej povedala: ,,Ja som Elzebeth. Táto černovláska je moja sestra Lotaria." Len čo to povedala Obe setry ju poriadne vystískali a povedali jej, že ju už očakávali. Schyľovalo sa k večeru. Tety jej dali poriadne najesť a poslali ju vyspať sa. ,,Zajtra ti povieme o tom čo budeš robiť. Choď a prezleč sa do nočnej košele a my si tiež pôjdeme ľahnúť." Ann už bola poriadne unavená a tak poslúchla. Zaviedli ju do izby, kde mala aj malú kúpeľňu a všetko, čo potrebovala. ,,Toto je izba Karly, tvojej babky. Predtým ako odišla, patrila jej." povedala jej Lotaria. S úsmevom na tvári si Ann ľahla do postele. Elzebeth a Lotaria jej popriali dobrú noc. Keď odišli z izby Ann nie a nie zaspať. Premetovala sa, ale nie a nie. Odrazu si uvedomila, kde je. Mala slzy na krajíčku. Odrazu si uvedomila, že plače. Nevydržala to a úplne sa rozplakala. Čosi tu počne? Má tu iba tety!
Komentáre